V pondelok deň pred svojou sedemdesiatkou náhle zomrel Igor Petro
Napísal Ľubomír Souček Pondelok, 09 Január 2012 09:12
BRATISLAVA 4. januára – Hneď skraja nového roka zastihla našu olympijskú rodinu ďalšia smutná správa. V pondelok 2. januára náhle zomrel Ing. arch. Igor Petro - architekt tatranských projektov kandidatúr na zimné olympijské hry 2002, resp. 2006. Smrť ho zastihla na ulici cestou z práce, len deň pred dovŕšením 70. narodenín. Problémy so srdcom mal dlhší čas, ale napriek tomu žil do poslednej chvíle aktívne – venoval sa práci v Ateliéri Olympia, ale okrem toho rád chodil do vodáckeho areálu Tatrana Karlova Ves, kde si neraz zajazdil na kanoe, ale predovšetkým sa staral o kvety a kríky v celom areáli. Aj preto sa smutná správa rýchlo rozletela aj medzi bratislavskými vodákmi.
Popredný urbanista Igor Petro pochádzal z Bratislavy, ale jeho srdcovou záležitosťou sa stali predovšetkým Tatry. Dlhý čas tam pôsobil v Urbione a z tejto pozície bol spoluautorom dlhodobého územného plánu rozvoja regiónu Tatier a okolia. Keď bola v roku 1994 podaná prvá oficiálna kandidatúra Popradu-Tatier na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2002, práve Igor Petro spoločne s ďalším architektom-urbanistom Vojtechom Horákom (ten tvoril už štúdiu kandidatúry Vysokých Tatier na usporiadanie ZOH 1984, ktorá však napokon nebola podaná) pripravoval urbanistickú stránku kandidátskeho projektu. A priamo na „tvári miesta“ tatranský projekt prezentoval na jeseň 1994 členom hodnotiacej komisie Medzinárodného olympijského výboru na čele s Thomasom Bachom.
Po neúspechu prvej kandidatúry Popradu-Tatier na ZOH sa Igor Petro ešte viac angažoval v ďalšej kandidatúre s výhľadom na rok 2006. Ako šéf Ateliéru Olympia, do ktorého prijal aj mladých architektov, bol hlavným riešiteľom štúdie a autorom projektov druhej kandidatúry Popradu-Tatier na usporiadanie ZOH 2006. Z tejto pozície znovu priamo v teréne predstavoval celý projekt na jeseň 1998 hodnotiacej komisii MOV na čele s Čiharum Igajom.
„Igor Petro mal možnosť zažiť zimné olympijské hry 1976 v rakúskom Innsbrucku a odvtedy v ňom žilo predsavzatie pokúsiť sa takéto podujatie zrealizovať u nás v Tatrách. O dosť rokov neskôr bol autorom napokon víťaznej myšlienky presunúť ťažisko olympiády na os Poprad – Liptovský Mikuláš. Jeho spolupracovník pri príprave projektov kandidatúry na ZOH 2002 Vojtech Horák mal už dosť veľa rokov predtým inú predstavu, keď olympijskú dedinu plánoval situovať do Podbanského,“ zaspomínal si riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý, ktorý s Igorom Petrom svojho času úzko spolupracoval ako generálny tajomník výboru kandidatúry Popradu-Tatier na usporiadanie ZOH 2002 i 2006.
V telefonickom rozhovore nám Peter Chudý prezradil, že vidinou zimných olympijských hier v Tatrách žil Igor Petro až do posledných chvíľ. „Tesne pred Vianocami mi volal a rozprával mi o svojom pláne, ako znovu oživiť myšlienku zimnej olympiády v Tatrách. Chcel na to dať dohromady ľudí, ktorí patrili k motorom kandidatúr na ZOH 2002 a 2006. Plánoval do Tatier priviesť čestného predsedu SOV a čestného člena MOV Vladimíra Černušáka a sadnúť si spoločne s primátorom Liptovského Mikuláša i s bývalými primátormi Popradu a Vysokých Tatier, aby sme spoločne predebatovali, čo by bolo dobré urobiť do budúcnosti na naplnenie tohto sna. Preto, keď som sa dozvedel o jeho náhlej smrti, zostal som šokovaný,“ povedal.
Bývalý podpredseda SOV a niekdajší vládny splnomocnenec pre kandidatúru Popradu-Tatier na ZOH Július Dubovský mal s Igorom Petrom roky blízky vzťah. „Ešte keď som bol riaditeľom odboru športu na ministerstve školstva, navštívil ma a presviedčal, aby som podporil tatranskú kandidatúru na usporiadanie ZOH. S touto myšlienkou vyšiel krátko po svojom zvolení v roku 1990 prezident ČSFR Václav Havel a Igor patril na Slovensku medzi tých ľudí, ktorí sa jej plne chytili. Dokonale poznal Tatry a ich možnosti a veril tomu, že môžeme v nich privítať bielu olympiádu,“ zaspomínal si v telefóne Július Dubovský a dodal, že aj keď spočiatku týmto plánom veľmi neveril, napokon pre ne cez štátnu správu vybavoval plnú podporu. „Neskôr ma Igor dokonca presvedčil, aby som zobral funkciu vládneho splnomocnenca pre kandidatúru,“ prezradil.
Ja si z čias môjho dlhoročného pôsobenia v denníku Šport Igora Petra pamätám ako mimoriadne nadšeného propagátora myšlienky zimnej olympiády v regióne Popradu-Tatier. Keď nám v teréne ukazoval projekty, pod ktorými bol podpísaný, mal som pocit, akoby mal v hlave presne uložený každý štvorcový meter priestoru, v ktorom plánoval výstavbu olympijských zariadení. Neúnavne vysvetľoval, kde, čo a prečo má byť, a presviedčal o reálnosti svojej vízie. Naozaj jej veril a bol ochotný sa za svoju vieru aj tvrdo pohádať. Bol vtedy tvrdohlavý a veľmi neústupný.
Česť jeho pamiatke!
Ľubomír Souček